Jednou z najväčších obáv každého rodiča je relaps.
Dieťa sa vráti z liečenia.
Niekoľko týždňov alebo mesiacov abstinuje.
Rodina začne znovu veriť, že najhoršie je za nimi.
A potom príde deň, keď sa dozvedia, že opäť pilo alkohol alebo užilo drogu.
Pre mnohých rodičov je to obrovský šok.
Majú pocit, že všetko úsilie bolo zbytočné.
Že liečenie zlyhalo.
Že už neexistuje nádej.
Tieto pocity sú pochopiteľné.
Nie sú však pravdivým obrazom celej situácie.
—
Čo je relaps
Relaps znamená návrat k alkoholu alebo drogám po období abstinencie.
Nie je to to isté ako definitívna prehra.
Je to varovný signál.
Ukazuje, že niečo prestalo fungovať.
Že sa objavili situácie alebo pocity, ktoré človek nedokázal zvládnuť iným spôsobom.
Práve preto je dôležité relaps nepodceňovať.
Ale ani nevnímať ako koniec všetkého.
—
Neobviňuj svoje dieťa
Prvá reakcia býva často plná hnevu.
„Tak načo bolo celé liečenie?“
„Zase si nás sklamal.“
Tieto slová vychádzajú z bolesti.
Človeku po relapse však zvyčajne nepomôžu.
Vo väčšine prípadov sa už aj sám cíti vinný.
Hanbí sa.
Má strach.
Nevie, ako ďalej.
Práve v tej chvíli potrebuje vedieť, že problém treba riešiť.
Nie skrývať.
—
Ani rodičia nesmú stratiť nádej
Relaps býva veľmi vyčerpávajúci aj pre rodinu.
Môže sa objaviť pocit bezmocnosti.
Únava.
Hnev.
Sklamanie.
Niektorí rodičia povedia:
„Už mu neveríme.“
Je prirodzené, že dôvera je otrasená.
Napriek tomu sa snaž nestratiť vieru, že zmena je stále možná.
Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú dlhé roky v abstinencii, prešli počas svojej cesty jedným alebo aj viacerými relapsmi.
—
Relaps je dôvod konať
Ak sa relaps objaví, netreba čakať, či sa situácia vyrieši sama.
Je dôležité čo najskôr kontaktovať odborníkov.
Spoločne zistiť, čo relapsu predchádzalo.
Aké situácie boli rizikové.
Čo sa dá urobiť inak.
Niekedy postačí intenzívnejšia ambulantná pomoc.
V iných prípadoch môže byť potrebné opätovné liečenie.
Nie je to krok späť.
Je to pokračovanie cesty.
—
Hľadajte príčinu, nie vinníka
Každý relaps má svoju príčinu.
Mohol ho spustiť stres.
Konflikt.
Osamelosť.
Psychické ťažkosti.
Nevhodná partia.
Alebo precenenie vlastných síl.
Namiesto otázky:
„Kto za to môže?“
je oveľa užitočnejšie pýtať sa:
„Čo sa stalo a ako tomu môžeme nabudúce predísť?“
Takéto uvažovanie pomáha hľadať riešenia.
Nie ďalšie výčitky.
—
Aj teraz môže pomôcť NikoLux
Po relapse sa rodičia často cítia úplne stratení.
Nevedia, čo povedať.
Ako reagovať.
Či pritlačiť, alebo radšej počkať.
Práve v takých chvíľach môže byť NikoLux dostupnou oporou.
Pomôže zorientovať sa v situácii, pripraviť sa na pokojný rozhovor a pripomenie dôležité zásady ďalšieho postupu.
Nenahrádza lekára, psychológa ani liečenie.
Môže však byť prvou pomocou v okamihu, keď rodič potrebuje usmernenie alebo povzbudenie.
—
Nezabudni na seba
Relaps dieťaťa zasiahne celú rodinu.
Aj rodičia potrebujú podporu.
Rozhovor.
Oddych.
Niekedy aj odbornú pomoc.
Nemusíš všetko niesť sám.
Prijať pomoc neznamená, že si slabý.
Znamená to, že chceš mať silu pokračovať.
—
Každý nový deň je novou šancou
Relaps nemusí byť koncom príbehu.
Môže sa stať okamihom, keď si človek naplno uvedomí vážnosť svojej závislosti.
Práve po relapse sa mnohí rozhodli pristúpiť k liečbe ešte zodpovednejšie.
Začali viac spolupracovať s odborníkmi.
Prijali podporu rodiny.
A postupne si vybudovali dlhodobú abstinenciu.
—
Záverečné posolstvo
Relaps bolí.
Prináša sklamanie.
Slzy.
Aj strach.
Napriek tomu nemusí znamenať koniec nádeje.
V NikoVida™ veríme, že dôležité nie je iba to, koľkokrát človek spadne.
Dôležité je, či sa po páde rozhodne znovu vstať.
A ešte dôležitejšie je, aby pri tom vedel, že na túto cestu nie je sám.
Láska rodiny, odborná pomoc, podpora NikoLux a blízkosť komunity NikoDei môžu byť oporou, ktorá pomôže nájsť silu pokračovať ďalej.
