Každé dieťa túži po tom istom.
Po domove, kde sa cíti bezpečne.
Po rodičoch, ktorí ho objímu.
Po večeroch plných pokoja.
Po smiechu.
Po láske.
Keď však do rodiny vstúpi alkohol, všetko sa začne meniť.
Domov, ktorý mal byť útočiskom, sa môže stať miestom plným napätia.
Dieťa nikdy nevie, čo ho čaká po otvorení dverí.
Bude dnes pokoj?
Alebo hádka?
Bude sa rodič usmievať?
Alebo kričať?
Práve táto neistota patrí medzi najbolestivejšie časti života dieťaťa.
—
Život v neustálej ostražitosti
Deti veľmi rýchlo spoznajú, v akej nálade rodič prichádza domov.
Všímajú si každý pohľad.
Každý krok.
Každé slovo.
Každý zvuk otvárajúcich sa dverí.
Naučia sa odhadovať, či bude večer pokojný, alebo príde ďalší konflikt.
To, čo by dospelý nazval stresom, sa pre dieťa stáva každodennou súčasťou života.
Telo aj myseľ sú neustále pripravené na nebezpečenstvo.
Aj keď sa navonok nič nedeje.
—
Strach, ktorý nikto nevidí
Nie všetky rodiny zažívajú hlasné hádky.
Niekedy je doma ticho.
Ale je to ticho plné napätia.
Dieťa cíti, že niečo nie je v poriadku.
Bojí sa, že rodič opäť príde opitý.
Bojí sa telefonátu.
Bojí sa, že sa niečo stane.
Bojí sa o mamu.
O otca.
O súrodencov.
O seba.
Takýto strach si dieťa často necháva iba pre seba.
—
Keď domov prestáva byť bezpečným miestom
Domov by mal byť miestom, kde si človek oddýchne.
Kde sa môže cítiť prijatý.
Kde môže pokojne zaspať.
Dieťa alkoholika však často zaspáva s obavami.
Počuje zvýšené hlasy.
Plač.
Buchnutie dverí.
Alebo čaká, kedy sa rodič vráti domov.
Aj keď sa nič nestane, napätie zostáva.
A práve ono zanecháva hlboké stopy.
—
Hanba a tajomstvá
Mnohé deti sa snažia problémy doma utajiť.
Nepozývajú kamarátov na návštevu.
V škole hovoria, že je všetko v poriadku.
Usmievajú sa.
Ale vo vnútri ich trápi strach.
Majú pocit, že ich rodina je iná.
Hanbia sa za niečo, za čo vôbec nemôžu.
A práve toto ticho býva jednou z najväčších bolestí.
—
Dieťa potrebuje bezpečie
Každé dieťa potrebuje vedieť, že sa má na koho obrátiť.
Na rodiča.
Na starého rodiča.
Na učiteľa.
Na blízkeho človeka, ktorému dôveruje.
Rozhovor môže priniesť úľavu.
Ukáže dieťaťu, že na svoje trápenie nemusí zostať samo.
Požiadať o pomoc nie je prejav slabosti.
Je to odvážny krok.
—
Nádej existuje
Aj keď bolo detstvo plné neistoty, nemusí to tak zostať navždy.
Mnohí ľudia, ktorí vyrastali v rodine so závislosťou, dnes žijú pokojný život.
Vytvorili si bezpečný domov.
Naučili sa dôverovať.
A svojim deťom dávajú to, čo im kedysi chýbalo.
Lásku.
Pokoj.
Istotu.
—
Záverečné posolstvo
Ak si vyrastal v prostredí, kde si nikdy nevedel, aký bude dnešný večer, vedz, že tvoje pocity boli skutočné.
Strach.
Smútok.
Napätie.
Aj túžba po pokojnom domove.
To všetko je prirodzenou reakciou na náročné detstvo.
V NikoVida™ veríme, že minulosť nemusí určovať tvoju budúcnosť. Aj keď si vyrastal v neistote, môžeš si raz vytvoriť život plný pokoja, dôvery a lásky.
Pretože každé dieťa si zaslúži domov, v ktorom sa nemusí báť.
