9.5.2 Strata zábran a sebakontroly – prečo človek pod vplyvom robí veci, ktoré by za triezva nikdy neurobil

Jednou z prvých vecí, ktoré alkohol ovplyvní, je schopnosť človeka ovládať svoje správanie.

Mnohí hovoria:

„Veď po jednom poháriku som odvážnejší.“

Práve v tom sa skrýva jedno z najväčších nebezpečenstiev alkoholu.

To, čo človek vníma ako odvahu, je v skutočnosti strata sebakontroly.

Alkohol oslabuje činnosť prednej časti mozgu – oblasti, ktorá nám pomáha premýšľať, plánovať, ovládať emócie a zvažovať následky našich rozhodnutí.

Keď táto prirodzená „brzda“ prestane fungovať, človek začne konať impulzívne.



„To by som za triezva nikdy neurobil.“

Po vytriezvení mnohí ľudia vyslovia presne túto vetu.

A často je pravdivá.

Pod vplyvom alkoholu môže človek:

– uraziť svojich najbližších,
– kričať na partnera,
– vyhrážať sa,
– ničiť zariadenie domácnosti,
– sadnúť za volant,
– utratiť veľké množstvo peňazí,
– riskovať neveru,
– dostať sa do bitky,
– urobiť rozhodnutia, ktoré navždy zmenia jeho život.

Nie preto, že by bol zlým človekom.

Ale preto, že alkohol vypol časť mozgu, ktorá ho za normálnych okolností zastaví.



Strata úsudku

Jedným z najväčších problémov je, že človek pod vplyvom alkoholu si často myslí, že rozmýšľa úplne normálne.

Má pocit, že všetko zvláda.

Že má situáciu pod kontrolou.

Skutočnosť je však iná.

Jeho úsudok je oslabený.

Preto vznikajú rozhodnutia, ktoré by za triezva nikdy neurobil.

Práve preto patrí alkohol medzi najčastejšie príčiny:

– dopravných nehôd,
– pracovných úrazov,
– násilných konfliktov,
– rodinných tragédií.



Slová, ktoré zanechajú rany

Nie všetky následky alkoholu sú viditeľné.

Niekedy stačí niekoľko viet.

Partner alebo partnerka môže počuť slová, na ktoré nikdy nezabudne.

Dieťa môže prvýkrát počuť, že je nechcené alebo že za všetko môže ono.

Aj keď sa závislý človek na druhý deň ospravedlní, bolesť zostáva.

Niektoré rany sa hoja veľmi dlho.



Deti všetko vnímajú

Deti si často myslia, že keď rodičia hovoria potichu alebo sa hádajú za zatvorenými dverami, nič nepočujú.

Opak je pravdou.

Deti veľmi citlivo vnímajú:

– tón hlasu,
– napätie,
– strach,
– plač,
– búchanie dverí,
– neistotu.

Možno nerozumejú všetkým slovám.

Ale veľmi dobre rozumejú pocitom.

A tie si nesú vo svojom srdci ešte mnoho rokov.



Alkohol berie človeku zábrany

Za normálnych okolností človek vie povedať:

„Radšej odídem.“

„Najprv sa upokojím.“

„Nebudem sa hádať.“

Po alkohole však tieto prirodzené brzdy slabnú.

Preto vznikajú konflikty, ktoré sa mohli skončiť obyčajným rozhovorom.



Strata kontroly nad emóciami

Alkohol zosilňuje emócie.

Malé nedorozumenie sa môže zmeniť na veľkú hádku.

Nevinná poznámka môže vyvolať výbuch hnevu.

Niektorí ľudia po alkohole plačú.

Iní kričia.

Ďalší sú agresívni.

Každý organizmus reaguje trochu inak.

Jedno však majú spoločné.

Schopnosť ovládať svoje emócie je oslabená.



Ráno prichádza hanba

Keď alkohol prestane pôsobiť, prichádza vytriezvenie.

S ním často prichádza aj hanba.

Človek si začne uvedomovať:

– čo povedal,
– komu ublížil,
– čo pokazil.

Niektorí sa úprimne ospravedlnia.

Iní si radšej nič nepriznajú.

Nie preto, že by im na rodine nezáležalo.

Ale preto, že hanba býva niekedy taká veľká, že je jednoduchšie všetko poprieť.



Začarovaný kruh

Mnohí závislí ľudia po konflikte prežívajú výčitky svedomia.

Cítia sa zle.

Nevedia si poradiť s vlastnými emóciami.

A namiesto toho, aby ich riešili, opäť siahnu po alkohole.

Vzniká začarovaný kruh:

alkohol → konflikt → hanba → psychická bolesť → ďalší alkohol.

Bez odbornej pomoci býva veľmi ťažké tento kolobeh prerušiť.



Návrat sebakontroly

Dobrou správou je, že mozog sa počas abstinencie postupne regeneruje.

Človek sa znovu učí:

– premýšľať pokojnejšie,
– zvládať hnev,
– riešiť konflikty rozhovorom,
– ovládať svoje impulzy,
– niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Nie je to otázka jedného týždňa.

Je to proces.

Každý deň bez alkoholu posilňuje schopnosť robiť rozumné rozhodnutia.



Rodina potrebuje čas

Keď človek prestane piť, rodina býva opatrná.

Nestačí povedať:

„Už sa to nikdy nestane.“

Blízki potrebujú vidieť zmenu.

Potrebujú čas, aby znovu uverili.

Dôvera sa nevracia slovami.

Vracia sa každodenným pokojom, spoľahlivosťou a úprimnosťou.

A práve tie sú jedným z najväčších darov dlhodobej abstinencie.



Záver

Alkohol človeku neberie iba triezvy úsudok. Berie mu aj prirodzenú schopnosť ovládať svoje emócie, slová a činy. Práve preto pod jeho vplyvom vznikajú konflikty, rozhodnutia a situácie, ktoré by za triezva pravdepodobne nikdy nenastali.

Najväčšou nádejou je, že strata sebakontroly nemusí byť trvalá. Počas liečby a dlhodobej abstinencie sa mozog postupne obnovuje a človek znovu získava schopnosť pokojne premýšľať, riešiť problémy a budovať bezpečné vzťahy. Každý deň bez alkoholu je krokom k tomu, aby sa domov opäť stal miestom pokoja, dôvery a lásky. 

Návrat hore