Srdce je nepretržite pracujúci sval, ktorý počas života vykoná viac ako tri miliardy úderov. Každú minútu prečerpá približne päť litrov krvi a zabezpečuje prísun kyslíka a živín do všetkých orgánov. Aby mohlo správne fungovať, potrebuje dostatok energie, zdravé cievy a presne koordinovanú elektrickú aktivitu.
Alkohol zasahuje všetky tieto mechanizmy. Jeho účinky sa neprejavujú iba počas opitosti, ale pri pravidelnej konzumácii môžu postupne viesť k vážnym ochoreniam srdca a ciev.
Ako alkohol ovplyvňuje srdcovo-cievny systém
Po vstrebaní do krvi alkohol rozširuje niektoré cievy, čo môže krátkodobo vyvolať pocit tepla. V skutočnosti však telo teplo rýchlejšie stráca a vnútorná telesná teplota môže klesať.
Zároveň alkohol ovplyvňuje činnosť autonómneho nervového systému, ktorý riadi srdcovú frekvenciu, krvný tlak a napätie ciev.
Pri vyšších dávkach dochádza k:
– zrýchleniu srdcovej frekvencie,
– kolísaniu krvného tlaku,
– zhoršeniu prekrvenia niektorých orgánov,
– zvýšenej záťaži srdcového svalu.
Ak sa tento stav opakuje pravidelne, organizmus sa postupne prispôsobuje, no za cenu poškodzovania srdca.
Alkohol a vysoký krvný tlak
Jedným z najčastejších dôsledkov pravidelného pitia je vznik arteriálnej hypertenzie, teda vysokého krvného tlaku.
Alkohol:
– zvyšuje aktivitu stresových hormónov,
– podporuje sťahovanie ciev,
– narúša reguláciu sodíka a vody,
– zvyšuje činnosť sympatického nervového systému.
Výsledkom je dlhodobé zvýšenie krvného tlaku.
Hypertenzia patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory:
– mozgovej príhody,
– infarktu myokardu,
– poškodenia obličiek,
– srdcového zlyhávania.
Mnohí ľudia pritom o vysokom tlaku dlhé roky nevedia, pretože spočiatku nespôsobuje žiadne výrazné príznaky.
Alkohol a poruchy srdcového rytmu
Správna činnosť srdca závisí od presného elektrického systému.
Alkohol narúša rovnováhu minerálov, ovplyvňuje vedenie elektrických impulzov a zvyšuje dráždivosť srdcového svalu.
Môžu sa objaviť:
– búšenie srdca,
– nepravidelný pulz,
– preskakovanie srdca,
– závraty,
– krátkodobé odpadnutie.
Najčastejšou poruchou rytmu spojenou s alkoholom je fibrilácia predsiení. Ide o stav, pri ktorom sa predsiene srdca sťahujú nepravidelne a nekoordinovane.
Táto porucha výrazne zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín a mozgovej príhody.
Lekári poznajú aj pojem „holiday heart syndrome“ – syndróm sviatočného srdca. Označuje vznik porúch rytmu po jednorazovej nadmernej konzumácii alkoholu, napríklad počas osláv alebo víkendových večierkov. Takéto poruchy sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí inak nemajú diagnostikované ochorenie srdca.
Alkoholová kardiomyopatia
Pri dlhodobom nadmernom pití môže vzniknúť alkoholová kardiomyopatia.
Ide o ochorenie, pri ktorom alkohol postupne poškodzuje bunky srdcového svalu. Tie strácajú schopnosť účinne sa sťahovať.
Srdce sa zväčšuje, jeho steny slabnú a nedokáže pumpovať dostatočné množstvo krvi.
Medzi príznaky patria:
– dýchavičnosť pri námahe,
– únava,
– opuchy členkov a nôh,
– búšenie srdca,
– znížená fyzická výkonnosť.
Bez liečby môže ochorenie viesť k chronickému srdcovému zlyhávaniu.
Alkohol a cievy
Alkohol nepriaznivo pôsobí aj na cievy.
Podporuje:
– poškodenie vnútornej výstelky ciev,
– vznik zápalu,
– zrýchlený rozvoj aterosklerózy,
– tvorbu krvných zrazenín.
Ateroskleróza znamená postupné ukladanie tukových látok do stien tepien. Tie sa zužujú, strácajú pružnosť a horšie privádzajú krv do orgánov.
Ak sa zúži tepna zásobujúca srdce, môže vzniknúť infarkt. Ak sa uzavrie cieva v mozgu, dochádza k mozgovej príhode.
Alkohol a mozgová príhoda
Pravidelné nadmerné pitie významne zvyšuje riziko ischemickej aj hemoragickej mozgovej príhody.
Prispieva k tomu:
– vysoký krvný tlak,
– poruchy rytmu,
– poškodenie ciev,
– zvýšená tvorba zrazenín.
Mozgová príhoda patrí medzi najčastejšie príčiny trvalého zdravotného postihnutia a úmrtia vo vyspelých krajinách.
Alkohol a hladina tukov v krvi
Alkohol môže zvyšovať hladinu triglyceridov – tukových častíc cirkulujúcich v krvi.
Ich vysoké hodnoty podporujú:
– vznik aterosklerózy,
– poškodenie pankreasu,
– metabolické poruchy.
Riziko je ešte vyššie pri súčasnej obezite, cukrovke alebo nedostatku pohybu.
Má malé množstvo alkoholu ochranný účinok?
V minulosti sa často uvádzalo, že malé množstvo červeného vína chráni srdce.
Novšie rozsiahle vedecké štúdie ukázali, že tento ochranný účinok bol pravdepodobne nadhodnotený a ovplyvnený životným štýlom sledovaných ľudí. Dnes odborné spoločnosti neodporúčajú začínať piť alkohol s cieľom chrániť srdce. Potenciálne riziká totiž prevažujú nad možnými prínosmi.
Najspoľahlivejšou ochranou srdca zostáva:
– nefajčiť,
– pravidelne sa hýbať,
– zdravo sa stravovať,
– udržiavať primeranú telesnú hmotnosť,
– kontrolovať krvný tlak, hladinu cukru a tukov v krvi,
– obmedziť alebo úplne vylúčiť alkohol.
Regenerácia po ukončení pitia
Po dlhodobej abstinencii sa organizmus začína postupne zotavovať.
Môže dôjsť k:
– poklesu krvného tlaku,
– stabilizácii srdcového rytmu,
– zlepšeniu výkonnosti srdca,
– lepšiemu prekrveniu orgánov,
– zníženiu rizika infarktu a mozgovej príhody.
Ak ešte nedošlo k nezvratnému poškodeniu srdcového svalu, môže byť zlepšenie výrazné už počas prvých mesiacov abstinencie.
Záver
Srdce pracuje nepretržite od prvého do posledného dňa života. Alkohol však túto prácu výrazne sťažuje. Zvyšuje krvný tlak, narúša elektrickú aktivitu srdca, poškodzuje srdcový sval a urýchľuje vznik ochorení ciev.
Najväčšou výhodou je, že mnohé z týchto zmien možno pri včasnom ukončení pitia zastaviť alebo výrazne spomaliť. Každý deň abstinencie znižuje záťaž srdca a dáva mu väčšiu šancu pracovať spoľahlivo ešte mnoho rokov.
