Niektoré veci majú väčšiu silu, než si uvedomujeme.
Úsmev.
Podanie ruky.
Objatie.
A najmä slová.
Slová sú zvláštne.
Nevážia takmer nič.
Nedajú sa chytiť do ruky.
A predsa dokážu človeka povzbudiť aj zlomiť.
Jediná veta môže niekomu priniesť odvahu.
Ale aj vziať chuť pokračovať.
Preto by sme si mali uvedomiť, aký veľký dar nosíme každý deň vo svojich ústach.
Predstav si záhradníka.
Každé ráno polieva svoju záhradu.
Nie preto, že by kvety rástli zo dňa na deň.
Vie, že každá kvapka vody má svoj význam.
Aj naše slová sú ako kvapky.
Každé jedno dopadne do niečieho srdca.
Niektoré prinesú život.
Iné zanechajú jazvu.
Možno si ešte dnes spomenieš na vetu, ktorú ti niekto povedal pred mnohými rokmi.
Možno to bola pochvala.
Možno povzbudenie.
Možno obyčajné:
„Verím ti.“
Tieto slová zostali.
Pretože boli povedané v správnej chvíli.
Rovnako si možno pamätáš aj slová, ktoré boleli.
Možno ich človek vyslovil v hneve.
Možno si ani neuvedomil, čo spôsobil.
Ale rana zostala.
To je sila slov.
Preto by sme s nimi mali narábať opatrne.
Nie všetko, čo nám napadne, musíme povedať.
A nie všetko, čo je pravda, musíme povedať bez láskavosti.
Pravda bez úcty dokáže zraniť.
Úprimnosť bez láskavosti sa môže zmeniť na tvrdosť.
Ale pravda vyslovená s rešpektom dokáže uzdravovať.
Predstav si horské údolie.
Keď zakričíš, ozvena ti vráti presne to, čo si vyslovil.
Ak zakričíš hnev, vráti sa hnev.
Ak zakričíš radosť, vráti sa radosť.
Aj medzi ľuďmi funguje podobná ozvena.
Láskavosť často rodí láskavosť.
Úcta rodí úctu.
Pokoj prináša pokoj.
Samozrejme, nie vždy.
Ale oveľa častejšie, než si myslíme.
Koľkokrát stačila jedna veta, aby sa z hádky stal pokojný rozhovor?
Koľkokrát obyčajné:
„Prepáč.“
Alebo:
„Ďakujem.“
Alebo:
„Ako ti môžem pomôcť?“
Zmenilo celý deň?
Niekedy máme pocit, že musíme robiť veľké skutky.
Pritom často stačí povedať správne slovo v správnej chvíli.
Pochváliť dieťa.
Povzbudiť kolegu.
Poďakovať predavačke.
Zatelefonovať rodičom.
Napísať priateľovi, že na neho myslíme.
Tieto drobnosti sa môžu zdať malé.
Ale v srdci druhého človeka môžu zanechať stopu na celý život.
Nikdy nevieš, kto práve bojuje s pochybnosťami.
Kto stratil odvahu.
Kto potrebuje počuť, že má hodnotu.
Možno práve tvoje slová budú tým svetlom, ktoré mu pomôže urobiť ďalší krok.
A možno raz budeš ty tým človekom, ktorý bude potrebovať povzbudenie.
Vtedy pochopíš, akú obrovskú cenu majú dobré slová.
Nešetrime nimi.
Nestojí nás nič.
A pritom môžu byť tým najvzácnejším darom, ktorý dnes niekomu dáme.
Lebo slová, ktoré vychádzajú zo srdca, si často nájdu cestu do sŕdc druhých.
A tam zostávajú oveľa dlhšie, než si dokážeme predstaviť.
Pamätaj: Dobré slovo môže trvať len niekoľko sekúnd. Jeho sila však môže sprevádzať človeka celý život. Preto hovor tak, aby po tvojich slovách zostávalo viac nádeje, pokoja a dobra.
