Existujú dary, ktoré sa nedajú kúpiť.
Nedajú sa zabaliť do krásneho papiera.
Nemajú cenovku.
A predsa dokážu zmeniť deň, niekedy aj celý život.
Jedným z takých darov je obyčajný úsmev.
Možno sa zdá príliš jednoduchý.
Príliš obyčajný.
Veď čo môže zmeniť jeden úsmev?
Viac, než si myslíme.
Predstav si pochmúrne ráno.
Obloha je sivá.
Ľudia sa ponáhľajú.
Každý má svoje starosti.
V autobuse sedí staršia pani.
Vedľa nej si prisadne mladý muž.
Usmeje sa na ňu a pozdraví.
Možno to trvalo iba niekoľko sekúnd.
No tá pani vystúpi o zastávku ďalej s ľahším srdcom.
Nie preto, že by sa vyriešili jej problémy.
Ale preto, že si pripomenula, že vo svete stále existuje ľudskosť.
Úsmev je zvláštny.
Nič nestojí.
A predsa obohacuje toho, kto ho prijme.
A čo je ešte krajšie, neochudobňuje toho, kto ho daruje.
Je ako plameň sviečky.
Keď zapáliš ďalšiu sviečku, tvoje svetlo sa nezmenší.
Naopak.
Svetla je zrazu viac.
Aj úsmev sa šíri podobným spôsobom.
Jeden človek sa usmeje.
Druhý úsmev opätuje.
Potom príde domov v lepšej nálade.
Usmeje sa na svoje deti.
Deti na svojich kamarátov.
A ani netušíme, kam až sa dostal ten prvý úsmev.
Príroda nám to pripomína každé ráno.
Keď po daždi vyjde slnko, nerozhoduje sa, na koho bude svietiť.
Svieti na všetkých.
Na bohatých aj chudobných.
Na mladých aj starých.
Na dobrých aj na tých, ktorí ešte hľadajú správnu cestu.
Aj my môžeme byť takým malým slnkom pre ľudí okolo seba.
Nie veľkými skutkami.
Ale obyčajnou láskavosťou.
Úsmevom.
Milým slovom.
Pozdravom.
Možno si povieš:
„Nemám dôvod usmievať sa.“
A možno máš pravdu.
Nie každý deň je ľahký.
Nie každý deň prináša radosť.
Sú dni plné bolesti.
Únavy.
Sklamania.
Ale práve v takých dňoch má úsmev najväčšiu hodnotu.
Nie preto, že by popieral bolesť.
Ale preto, že ukazuje odvahu nenechať sa ňou úplne ovládnuť.
Úsmev neznamená, že život je dokonalý.
Znamená, že napriek všetkému v sebe človek našiel kúsok svetla.
A to svetlo môže odovzdať ďalej.
Nikdy nevieš, koho dnes stretneš.
Možno človeka, ktorý práve prišiel o nádej.
Možno niekoho, kto sa cíti neviditeľný.
Možno niekoho, kto celý deň nepočul jediné milé slovo.
A možno práve tvoj úsmev bude prvou iskrou, ktorá mu pripomenie, že svet ešte stále stojí za to.
Na konci života si nebudeme pamätať, koľkokrát sme sa zamračili.
Budeme si pamätať chvíle, keď sme sa smiali.
Keď sme rozdávali radosť.
Keď sme svojou prítomnosťou prinášali pokoj.
Preto sa neboj usmiať.
Aj keď sa to zdá ako maličkosť.
Práve maličkosti robia život veľkým.
A úsmev je jednou z nich.
Možno najjednoduchšou.
A zároveň jednou z najmocnejších.
Pamätaj: Úsmev nič nestojí, ale môže mať nevyčísliteľnú hodnotu. Nikdy nevieš, komu práve dnes rozžiari deň a dodá silu pokračovať.
