Koľko času strávime premýšľaním o tom, čo už bolo?
A koľko času venujeme obavám z toho, čo ešte len príde?
Spomíname.
Ľutujeme.
Plánujeme.
Predstavujeme si.
A pritom nám často uniká to jediné, čo naozaj máme.
Dnešný okamih.
Život sa totiž neodohráva včera.
Ani zajtra.
Život sa odohráva práve teraz.
Predstav si dieťa, ktoré sa hrá na lúke.
Nepremýšľa nad tým, čo bude o desať rokov.
Neľutuje, že včera pršalo.
Teší sa z motýľa.
Zo spevu vtákov.
Z kvetov.
Zo slnka.
Dokáže byť naplno tam, kde práve je.
A možno práve preto sú deti také úprimne šťastné.
S pribúdajúcimi rokmi sa však niečo zmení.
Naša myseľ začne utekať.
Raz do minulosti.
Raz do budúcnosti.
A prítomnosť sa stane iba krátkou zastávkou medzi tým.
Predstav si horský chodník.
Ak počas celej cesty pozeráš iba na vrchol, môže sa stať, že si nevšimneš krásu okolo seba.
Nevšimneš si vôňu lesa.
Šum potoka.
Farebné kvety.
Ani tiché jelene ukryté medzi stromami.
Vrchol je síce cieľom.
Ale cesta je život.
Aj naše dni sú podobné.
Stále čakáme na niečo.
Keď dokončíme školu.
Keď nájdeme lepšiu prácu.
Keď zarobíme viac.
Keď budeme mať viac času.
Keď deti vyrastú.
Keď odídeme na dôchodok.
Až potom vraj budeme šťastní.
Lenže život sa medzitým potichu míňa.
Šťastie nie je miesto, na ktoré raz prídeme.
Je to spôsob, akým prežívame dnešok.
Je v šálke dobrej kávy alebo čaju.
V rozhovore s blízkym človekom.
V západe slnka.
V objatí.
V smiechu.
V tichu.
V obyčajnom dni, ktorý sa možno nikdy nebude opakovať.
Možno dnes nemáš všetko, po čom túžiš.
Ale určite máš niečo, za čo môžeš byť vďačný.
Možno zdravie.
Možno rodinu.
Možno priateľa.
Možno strechu nad hlavou.
Možno pokojné ráno.
Tieto dary si často uvedomíme až vtedy, keď o ne prídeme.
Prečo ich teda neoceniť už dnes?
Príroda nás učí múdrosti každý deň.
Kvet nerozkvitá preto, aby sa porovnával s inými.
Rozkvitá jednoducho preto, že prišiel jeho čas.
Vták nespieva preto, že ho niekto počúva.
Spieva, pretože je ráno.
Aj človek môže žiť jednoduchšie.
Nemusí stále niečo dokazovať.
Nemusí neustále utekať.
Občas stačí zastaviť sa.
Nadýchnuť sa.
Pozrieť sa na oblohu.
Usmiať sa.
Poďakovať za dnešný deň.
Možno práve v tej chvíli zistí, že to, čo celý čas hľadal, mal pred sebou.
Život sa neskladá iba z veľkých udalostí.
Skladá sa z tisícov obyčajných okamihov.
A práve tie tvoria naše spomienky.
Raz sa nebudeš usmievať preto, že si mal dokonalý život.
Budeš sa usmievať preto, že si dokázal naplno prežiť chvíle, ktoré ti boli darované.
Preto neodkladaj radosť na zajtra.
Nečakaj na dokonalé okolnosti.
Ži dnes.
Miluj dnes.
Ďakuj dnes.
Lebo práve dnešný deň je tým najväčším darom, aký si dostal.
Pamätaj: Šťastie sa neskrýva v zajtrajšku ani v minulosti. Žije v prítomnom okamihu. Kto sa naučí naplno žiť dnes, objaví bohatstvo, ktoré mu nikto nemôže vziať.
