Ak práve čítaš tieto riadky pred nástupom na liečbu, je možné, že máš v hlave stovky otázok.
Akí tam budú ľudia?
Budem to zvládať?
Nebudem tam sám?
Čo ak si to na poslednú chvíľu rozmyslím?
Ak tieto pocity prežívaš, vedz, že sú úplne prirodzené.
Takmer každý človek, ktorý nastupuje na liečbu, sa bojí.
V projekte NikoVida™ – Centrum pomoci pri závislostiach sme sa rozprávali s mnohými ľuďmi po ich návrate z liečby.
Veľmi často povedali jednu vetu:
„Najťažšie bolo prekročiť vstupné dvere.“
Keď ich však prekročili, zistili, že ich tam nikto nesúdi.
Nikto sa im nevysmieval.
Nikto ich neodsudzoval.
Práve naopak.
Stretli ľudí, ktorí prežívali veľmi podobný príbeh.
Možno iné okolnosti.
Možno iný vek.
Možno inú prácu.
Ale rovnaký problém.
Závislosť.
A práve preto tam nikto nemusí nič predstierať.
Prvý deň býva väčšinou pokojnejší, než si človek predstavuje.
Absolvuje prijatie.
Rozhovor s lekárom.
Vyšetrenia.
Zoznámi sa s oddelením.
So spolupacientmi.
S denným režimom.
Možno budeš cítiť neistotu.
Možno budeš mať chuť odísť.
Aj to je normálne.
Nerob však unáhlené rozhodnutia.
Daj sebe aj liečbe aspoň niekoľko dní.
Veľmi veľa ľudí nám neskôr povedalo:
„Keby som odišiel prvý deň, prišiel by som o najlepšie rozhodnutie svojho života.“
Pamätaj si ešte jednu dôležitú vec.
Na liečbu neprichádzaš preto, že si slabý.
Prichádzaš preto, že si našiel odvahu postarať sa o svoj život.
To je obrovský rozdiel.
Ak cítiš strach, povedz to zdravotníkom.
Psychológovi.
Terapeutovi.
Alebo spolupacientovi.
Nikto z nich sa nebude čudovať.
Takmer všetci si tým prešli.
V NikoVida™ veríme, že prvý deň na liečbe nie je dňom hanby.
Je dňom odvahy.
Je to deň, keď si povedal závislosti:
„Už nechcem, aby riadila môj život.“
A práve týmto rozhodnutím sa začína tvoja cesta späť k sebe.
Možno dnes cítiš strach. To je v poriadku. Dôležité nie je nemať strach. Dôležité je napriek nemu urobiť prvý krok. Prvý deň na liečbe môže byť začiatkom života, na ktorý budeš raz s hrdosťou spomínať.
