Mozog je najzložitejší orgán ľudského tela a zároveň jeden z najcitlivejších na účinky alkoholu. Hoci si mnohí ľudia spájajú alkohol predovšetkým s pečeňou, práve mozog patrí medzi orgány, ktoré alkohol ovplyvňuje ako prvé. Už niekoľko minút po vypití alkoholického nápoja preniká alkohol z krvi cez hematoencefalickú bariéru priamo do mozgového tkaniva, kde začína meniť činnosť miliárd nervových buniek.
Ako alkohol pôsobí na mozog
Mozog funguje na základe komunikácie medzi nervovými bunkami – neurónmi. Tie si navzájom odovzdávajú informácie pomocou chemických látok nazývaných neurotransmitery. Alkohol tento jemne vyvážený systém narúša.
Najvýznamnejšie ovplyvňuje:
– GABA (kyselinu gama-aminomaslovú) – hlavný tlmiaci neurotransmiter. Alkohol zosilňuje jeho účinok, preto sa človek spočiatku cíti uvoľnenejší, pokojnejší a menej napätý.
– Glutamát – hlavný povzbudzujúci neurotransmiter. Alkohol jeho činnosť tlmí, čím spomaľuje myslenie, znižuje schopnosť sústrediť sa a predlžuje reakčný čas.
– Dopamín – neurotransmiter odmeny. Po požití alkoholu sa jeho hladina zvýši, čo vytvára pocit príjemnosti, eufórie a odmeny. Práve tento mechanizmus zohráva významnú úlohu pri vzniku závislosti.
– Serotonín – ovplyvňuje náladu, emócie a spánok. Alkohol síce krátkodobo navodzuje lepšiu náladu, no pri pravidelnom pití dochádza k narušeniu jeho prirodzenej regulácie.
Práve kombinácia týchto zmien spôsobuje, že alkohol pôsobí spočiatku ako prostriedok na uvoľnenie, no pri dlhodobom užívaní vedie k poškodeniu normálnej činnosti mozgu.
Čo sa deje po prvom pohári
Po vypití alkoholu sa najskôr tlmí činnosť čelových lalokov mozgu (frontálneho kortexu). Táto oblasť riadi:
– sebakontrolu,
– logické myslenie,
– plánovanie,
– rozhodovanie,
– schopnosť odhadovať riziko,
– spoločenské správanie.
Preto býva človek po alkohole odvážnejší, hlučnejší alebo robí rozhodnutia, ktoré by za triezva neurobil. Nejde o „lepšiu náladu“, ale o oslabenie centier, ktoré za normálnych okolností kontrolujú naše správanie.
S pribúdajúcim množstvom alkoholu sa postupne zapájajú ďalšie oblasti mozgu.
Poruchy koordinácie
Veľmi citlivý na alkohol je mozoček, ktorý zabezpečuje koordináciu pohybov, rovnováhu a presnosť pohybov.
Po jeho ovplyvnení sa objavujú:
– neistá chôdza,
– problémy s rovnováhou,
– tras,
– nepresné pohyby,
– zhoršená koordinácia rúk a očí.
Aj malé množstvo alkoholu preto výrazne zvyšuje riziko dopravných nehôd, pracovných úrazov a pádov.
Alkohol a pamäť
Hipokampus je časť mozgu zodpovedná za vytváranie nových spomienok. Alkohol jeho činnosť výrazne narúša.
Pri vyšších dávkach môže dôjsť k takzvanému alkoholovému výpadku pamäti (blackoutu). Človek počas neho komunikuje, chodí alebo vykonáva rôzne činnosti, no jeho mozog si tieto udalosti nedokáže uložiť do dlhodobej pamäte.
Nejde o obyčajné zabudnutie. Ide o stav, keď sa spomienka vôbec nevytvorí.
Opakované blackouty sú známkou výrazného poškodenia mozgových funkcií a zvyšujú riziko rozvoja závislosti.
Rozhodovanie pod vplyvom alkoholu
Alkohol znižuje schopnosť správne vyhodnotiť situáciu.
Človek:
– podceňuje riziko,
– precení svoje schopnosti,
– koná impulzívne,
– ľahšie podlieha emóciám,
– robí rozhodnutia, ktoré by neskôr ľutoval.
Práve preto sú pod vplyvom alkoholu častejšie dopravné nehody, konflikty, násilie, rizikové sexuálne správanie aj finančné či právne problémy.
Dlhodobé poškodenie mozgu
Pri pravidelnom pití sa mozog postupne prispôsobuje prítomnosti alkoholu. Mení sa počet receptorov aj citlivosť neurotransmiterov.
Výsledkom sú:
– zhoršená koncentrácia,
– slabšia pamäť,
– pomalšie myslenie,
– problémy s učením,
– znížená schopnosť riešiť problémy,
– emocionálna nestabilita.
Zobrazovacie vyšetrenia ukazujú, že pri dlhodobom nadmernom pití môže dochádzať aj k zmenšovaniu objemu mozgu. Najvýraznejšie sú postihnuté oblasti zodpovedné za plánovanie, učenie, rozhodovanie a pamäť.
Alkohol a závislosť
Mozog si veľmi rýchlo zapamätá, že alkohol prináša krátkodobý pocit úľavy alebo odmeny.
Po opakovanom pití sa vytvárajú nové nervové spojenia, ktoré postupne vedú k tomu, že mozog začne alkohol považovať za „potrebný“. Túžba po alkohole sa potom objavuje nielen pri stretnutiach s priateľmi, ale aj pri strese, smútku, únave, samote alebo radosti.
Preto závislosť nie je otázkou slabej vôle. Ide o zmeny v mozgových okruhoch, ktoré ovplyvňujú motiváciu, odmeňovanie, učenie aj schopnosť ovládať svoje správanie.
Abstinencia a mozog
Dobrou správou je, že mozog má mimoriadnu schopnosť prispôsobovať sa a obnovovať svoje funkcie. Tento jav sa nazýva neuroplasticita.
Po ukončení pitia sa postupne obnovuje činnosť neurotransmiterov, zlepšuje sa prekrvenie mozgu a vytvárajú sa nové nervové spojenia.
Mnohí ľudia počas prvých mesiacov abstinencie pozorujú:
– lepšiu koncentráciu,
– jasnejšie myslenie,
– kvalitnejší spánok,
– lepšiu pamäť,
– stabilnejšie emócie,
– väčšiu schopnosť riešiť každodenné problémy.
Obnova mozgu však nie je otázkou dní. U niektorých ľudí trvá niekoľko mesiacov, u iných rok alebo dlhšie. Závisí od dĺžky pitia, množstva alkoholu, veku, celkového zdravotného stavu aj životného štýlu.
Záver
Mozog je riadiacim centrom celého organizmu a zároveň orgánom, ktorý alkohol zasahuje veľmi skoro. Krátkodobé účinky môžu pôsobiť nenápadne alebo dokonca príjemne, no za nimi sa skrývajú zložité chemické zmeny, ktoré pri dlhodobom pití vedú k poškodeniu pamäti, myslenia, emócií aj schopnosti ovládať vlastné správanie.
Pozitívne je, že ukončenie pitia dáva mozgu šancu na postupnú regeneráciu. Každý deň abstinencie vytvára podmienky na obnovu nervových spojení a zlepšenie jeho funkcií. Hoci nie všetky poškodenia sú vratné, vo väčšine prípadov možno pri dlhodobej abstinencii dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality života aj psychickej výkonnosti.
