Koľko dní v živote prežijeme tým, že čakáme?
Čakáme na lepší čas.
Na lepšiu prácu.
Na viac peňazí.
Na víkend.
Na dovolenku.
Na dôchodok.
Na chvíľu, keď budeme mať viac pokoja.
A popritom nám potichu uteká to najvzácnejšie.
Dnešný deň.
Život sa totiž neodohráva včera.
Ani zajtra.
Odohráva sa práve teraz.
Predstav si človeka, ktorý si celý život odkladá svoju najkrajšiu šálku.
Povie si:
„Použijem ju pri výnimočnej príležitosti.“
Roky plynú.
Šálka stojí v skrinke.
A jedného dňa si uvedomí, že tú výnimočnú príležitosť nikdy nečakal správne.
Možno ňou bolo každé obyčajné ráno.
Možno obyčajná káva s človekom, ktorého mal rád.
Koľko krásnych chvíľ odkladáme na neskôr?
Koľko slov lásky zostane nevypovedaných?
Koľko objatí sa nikdy nestane?
Koľko snov čaká na deň, ktorý možno nepríde?
Samozrejme, je múdre myslieť na budúcnosť.
Plánovať.
Pracovať.
Budovať.
Ale nesmieme pri tom zabudnúť žiť.
Čo z toho, že raz budeš mať všetko, ak cestou stratíš radosť zo života?
Čo z toho, že budeš úspešný, ak nebudeš mať čas na ľudí, ktorých miluješ?
Čo z toho, že si splníš všetky ciele, ak si nevšimneš krásu obyčajných dní?
Príroda nás učí žiť prítomnosť.
Kvet nekvitne zajtra.
Kvitne dnes.
Vták nespieva až budúci týždeň.
Spieva každé ráno.
Rieka neprestane tiecť preto, že ju čaká dlhá cesta.
Tečie práve teraz.
Aj človek by sa mal občas zastaviť.
Sadnúť si na lavičku.
Pozorovať západ slnka.
Vypočuť si smiech dieťaťa.
Prejsť sa bez toho, aby stále pozeral na hodinky.
Objať človeka, ktorého má rád.
Povedať „ďakujem“.
Povedať „mám ťa rád“.
Nie zajtra.
Dnes.
Lebo dnešok je jediný deň, ktorý máme skutočne vo svojich rukách.
Včerajšok už nezmeníme.
Zajtrajšok nám nikto nesľúbil.
Ale dnešok môžeme naplniť dobrom.
Úsmevom.
Láskavosťou.
Pokojom.
Možno nebude dokonalý.
Možno sa niečo nepodarí.
Možno príde aj smútok.
Aj to patrí k životu.
Ale aj v obyčajnom dni sa vždy nájde niečo, za čo môžeme byť vďační.
Šálka teplého čaju.
Rozhovor s priateľom.
Pohľad na hviezdy.
Vôňa lesa po daždi.
Ticho rána.
Malé okamihy, ktoré sa zdajú bezvýznamné.
A predsa práve z nich vzniká krásny život.
Keď sa raz obzrieš späť, nebudeš si pamätať všetky pracovné povinnosti.
Budeš si pamätať chvíle.
Spoločné večere.
Výlet do prírody.
Smiech.
Objatia.
Dobré slová.
Lásku.
Preto nečakaj na dokonalý život.
Ži ten dnešný.
Pretože jedného dňa si uvedomíš, že práve tieto obyčajné dni boli tými najvzácnejšími.
A možno je dnešok oveľa väčším darom, než si si ráno uvedomoval.
Pamätaj: Neodkladaj život na zajtra. Najkrajší okamih nie je ten, ktorý raz príde. Najkrajší okamih je ten, ktorý práve teraz prežívaš.
