Alkohol je psychoaktívna látka, ktorá výrazne ovplyvňuje fungovanie ľudskej psychiky. Krátkodobo môže navodzovať pocit uvoľnenia, znižovať zábrany alebo vytvárať dojem lepšej nálady. Tieto účinky sú však iba dočasné. Po odznení alkoholu sa chemická rovnováha mozgu narúša a psychický stav človeka sa často zhoršuje.
Práve preto je alkohol označovaný ako látka, ktorá síce na krátky čas potláča psychické ťažkosti, ale z dlhodobého hľadiska ich zhoršuje.
Ako alkohol ovplyvňuje psychiku
Ľudská psychika je výsledkom spolupráce miliárd nervových buniek, hormónov a neurotransmiterov. Alkohol zasahuje do všetkých týchto mechanizmov.
Po požití alkoholu sa mení činnosť dopamínu, serotonínu, GABA a glutamátu. Výsledkom je krátkodobý pocit pokoja alebo eufórie.
Mozog si tento stav zapamätá ako príjemný zážitok.
Ak človek opakovane siaha po alkohole vždy pri strese, smútku alebo úzkosti, mozog sa začne učiť, že alkohol je riešením nepríjemných emócií.
Tak vzniká nebezpečný začarovaný kruh.
Alkohol ako „liek“ na psychické problémy
Mnoho ľudí začína piť nie preto, že túžia po alkohole, ale preto, že túžia po úľave.
Najčastejšie ide o:
– dlhodobý stres,
– samotu,
– rozchod,
– úmrtie blízkeho človeka,
– pracovné problémy,
– finančné starosti,
– úzkosť,
– nespavosť,
– depresívnu náladu.
Alkohol tieto pocity na krátky čas otupí.
Nevyrieši však ich príčinu.
Po vytriezvení sa problémy vracajú, často ešte intenzívnejšie.
Preto človek vypije ďalší pohár.
A postupne vzniká závislosť.
Alkohol a úzkosť
Krátko po vypití alkoholu môže úzkosť ustúpiť.
Je to spôsobené zosilnením účinku tlmiaceho neurotransmitera GABA.
Po odznení alkoholu však mozog reaguje opačne.
Dochádza k zvýšenej aktivite nervového systému.
Objavujú sa:
– nepokoj,
– vnútorné napätie,
– tras,
– búšenie srdca,
– podráždenosť,
– panické pocity.
Človek má potom dojem, že potrebuje ďalší alkohol.
V skutočnosti však ide o dôsledok predchádzajúceho pitia.
Alkohol a depresia
Dlhodobé pitie významne zvyšuje riziko vzniku depresie.
Alkohol narúša tvorbu serotonínu a ďalších látok zodpovedných za stabilnú náladu.
Postupne sa objavujú:
– strata radosti zo života,
– nezáujem o koníčky,
– únava,
– beznádej,
– pesimizmus,
– znížená motivácia.
Niektorí ľudia začnú piť preto, že majú depresiu.
Iným sa depresia rozvinie až následkom dlhodobého pitia.
Oba problémy sa navzájom zhoršujú.
Alkohol a podráždenosť
Mozog pod vplyvom alkoholu horšie reguluje emócie.
Človek môže byť:
– výbušný,
– netrpezlivý,
– agresívny,
– impulzívny,
– precitlivený.
Niektorí ľudia po alkohole plačú.
Iní sa hádajú.
Ďalší sa uzatvárajú do seba.
Prejavy závisia od osobnosti človeka aj od množstva vypitého alkoholu.
Alkohol a agresivita
Alkohol znižuje schopnosť ovládať vlastné správanie.
Súčasne narúša schopnosť správne vyhodnocovať situácie.
Preto sa pod jeho vplyvom častejšie objavujú:
– slovné konflikty,
– domáce násilie,
– fyzické útoky,
– dopravné nehody,
– rizikové rozhodnutia.
Neznamená to, že alkohol vytvára agresivitu.
Skôr odstraňuje prirodzené zábrany, ktoré za bežných okolností bránia impulzívnemu správaniu.
Alkohol a samovražedné riziko
Výskumy ukazujú, že ľudia závislí od alkoholu majú výrazne vyššie riziko samovražedného správania.
Príčin je viac:
– depresia,
– beznádej,
– impulzívnosť,
– sociálne problémy,
– rozpad rodinných vzťahov,
– finančné ťažkosti.
Alkohol zároveň znižuje schopnosť racionálne uvažovať.
Rozhodnutia urobené pod jeho vplyvom bývajú oveľa nebezpečnejšie.
Ak človek pod vplyvom alkoholu hovorí o samovražde alebo o tom, že už nechce žiť, treba jeho slová vždy brať vážne a zabezpečiť okamžitú odbornú pomoc.
Psychické zmeny pri dlhodobej závislosti
Pri dlhodobom pití sa postupne mení osobnosť človeka.
Môže dochádzať k:
– strate záujmov,
– zníženej schopnosti cítiť radosť,
– problémom s motiváciou,
– emocionálnej otupenosti,
– poruchám pamäti,
– zhoršenému rozhodovaniu,
– sociálnej izolácii.
Rodina si často všimne, že človek „už nie je taký ako kedysi“.
Tieto zmeny sú dôsledkom poškodenia mozgu aj dlhodobého pôsobenia alkoholu na psychiku.
Abstinenčný syndróm a psychika
Po náhlom vysadení alkoholu sa môže objaviť abstinenčný syndróm.
Okrem telesných príznakov sa často vyskytujú aj psychické ťažkosti:
– silná úzkosť,
– nepokoj,
– nespavosť,
– podráždenosť,
– zmätenosť,
– halucinácie,
– bludy.
Ťažký abstinenčný syndróm môže prejsť do delíria tremens, ktoré je život ohrozujúcim stavom a vyžaduje okamžitú nemocničnú liečbu.
Obnova psychiky počas abstinencie
Po ukončení pitia sa psychický stav nezlepší zo dňa na deň.
Mozog potrebuje čas, aby obnovil svoju chemickú rovnováhu.
Počas prvých týždňov abstinencie sú bežné:
– výkyvy nálady,
– zvýšená citlivosť,
– únava,
– podráždenosť,
– úzkosť.
Postupne sa však u väčšiny ľudí objavuje:
– pokojnejšie prežívanie,
– lepšia schopnosť zvládať stres,
– väčšia radosť z bežných vecí,
– kvalitnejšie medziľudské vzťahy,
– návrat sebavedomia,
– väčšia psychická odolnosť.
Úplná stabilizácia psychiky môže trvať niekoľko mesiacov až viac ako rok. Dôležitú úlohu zohráva odborná liečba, psychoterapia, podpora rodiny, pravidelný režim, pohyb a dostatok spánku.
Psychická sila nevzniká z alkoholu
Mnohí ľudia majú pocit, že alkohol im dodáva odvahu, sebavedomie alebo schopnosť zvládať problémy.
V skutočnosti si po čase začne mozog vytvárať závislosť práve od tohto umelo navodeného pocitu.
Skutočná psychická odolnosť vzniká až vtedy, keď sa človek naučí zvládať životné situácie bez alkoholu.
Každý úspešne zvládnutý deň abstinencie posilňuje sebadôveru, vytvára nové zdravé návyky a obnovuje prirodzenú schopnosť mozgu zvládať emócie.
Záver
Psychika a alkohol sú úzko prepojené. Alkohol síce môže na krátky čas vytvoriť pocit úľavy alebo lepšej nálady, no z dlhodobého hľadiska narúša jemnú rovnováhu mozgu. Zvyšuje riziko úzkostí, depresie, porúch správania aj závislosti.
Najväčšou nádejou je schopnosť mozgu postupne sa zotavovať. Pri dlhodobej abstinencii, odbornej pomoci a podpore blízkych sa psychický stav väčšiny ľudí výrazne zlepšuje. Človek znovu objavuje pokoj, radosť, zdravé emócie a schopnosť žiť plnohodnotný život bez alkoholu.
