Keď sa pozrieme na vysoký strom, často obdivujeme jeho mohutný kmeň.
Silné konáre.
Širokú korunu.
Málokto však myslí na to, že aj tento strom bol kedysi maličkým semienkom.
Ležal v zemi.
Nikto ho neobdivoval.
Nikto netušil, čím sa raz stane.
Taký je aj ľudský život.
Nikto sa nenarodí múdry.
Nikto nepríde na svet pripravený na všetky skúšky.
Všetci sa učíme.
Rastieme.
Meníme sa.
Každý deň.
Každou skúsenosťou.
Každým stretnutím.
Každou radosťou aj každou bolesťou.
Niektorí ľudia si myslia, že raz príde deň, keď už budú vedieť všetko.
Keď už nebudú robiť chyby.
Keď už nebudú musieť na sebe pracovať.
Taký deň však nepríde.
A možno je to dobre.
Pretože práve možnosť rásť robí život krásnym.
Predstav si rieku.
Nikdy nie je rovnaká.
Každou chvíľou ňou preteká nová voda.
A predsa zostáva tou istou riekou.
Aj človek zostáva sám sebou.
No zároveň sa neustále mení.
Každá prečítaná kniha.
Každý rozhovor.
Každá cesta.
Každá chyba.
Každé odpustenie.
To všetko nás pomaly formuje.
Najväčší rast sa často neudeje v ľahkých časoch.
Prichádza vtedy, keď musíme prekonať prekážky.
Keď hľadáme silu pokračovať.
Keď sa učíme trpezlivosti.
Keď odpúšťame.
Keď znovu vstávame po páde.
Práve vtedy rastú naše korene.
A čím sú korene hlbšie, tým pevnejšie dokážeme stáť.
Nesnaž sa preto porovnávať s druhými.
Každý strom rastie vlastným tempom.
Dub nepotrebuje závidieť breze.
Breza nepotrebuje byť borovicou.
Každý má svoje miesto.
Aj ty máš svoje.
Najdôležitejšie je, aby si dnes bol o trochu lepším človekom, než si bol včera.
Nie dokonalejším.
Láskavejším.
Múdrejším.
Trpezlivejším.
Pokornejším.
To úplne stačí.
Možno sa niekedy obzrieš späť a povieš si:
„Keby som to vedel pred desiatimi rokmi…“
To je prirodzené.
Vtedy si totiž ešte nebol človekom, ktorým si dnes.
Život ti dal nové skúsenosti.
Nové poznanie.
Nový pohľad.
Preto sa netráp minulosťou.
Poďakuj jej.
Práve ona ti pomohla vyrásť.
Každý deň je malou školou života.
Niektoré lekcie sú príjemné.
Iné bolia.
No všetky majú svoj význam.
A keď ich prijmeme s otvoreným srdcom, staneme sa silnejšími.
Nie navonok.
Ale vo svojom charaktere.
A práve charakter je to, čo zostáva, keď sa všetko ostatné zmení.
Nikdy si preto nemysli, že už je neskoro učiť sa.
Neskoro odpúšťať.
Neskoro meniť svoje návyky.
Neskoro stať sa lepším človekom.
Kým dýchaš, máš možnosť rásť.
A človek, ktorý sa prestane učiť, prestane rásť.
No človek, ktorý si každý deň zachová pokoru a túžbu napredovať, zostáva mladý duchom bez ohľadu na svoj vek.
Pamätaj: Skutočný rast nespočíva v tom, že vieš viac ako ostatní. Spočíva v tom, že sa každý deň stávaš lepšou verziou seba samého. Kým sa učíš, rastieš. A kým rastieš, žiješ nap
